Výstava v galérii Šopa prepája tvorbu troch autoriek – Kataríny Bajkayovej, Pauly Malinowskej a Klaudie Kosziby. Napriek rozličným médiám (keramika, maľba, 3D digitálna animácia) sa ich záujmy už dlho stretávajú. Aktuálna výstavná príležitosť v Košiciach dala tomuto tichému dialógu jasnejšie kontúry. Autorky rozprávajú malé príbehy organizmov, pričom herečkami sú v nich medúza či rôzne druhy húb. Vševediacich rozprávačov tu nenájdeme, dokonca niektorí sú zastavení v čase, zmrznutí a komunikujúci iba svojím materiálom, tvarom či stopami štetca (Bajkayová, Kosziba). Na scéne 54 štvorcových metrov sa pomaly odkrývajú témy premeny, znovuzrodenia, erotiky, sexu či akejsi zvláštnej cudzej lásky. Bajkayová, Malinowska a Kosziba jednoducho skúšajú našu citlivosť a zamýšľajú sa nad možnosťami vidieť znova v prírode plný bytostný život.

Názov výstavy je inšpirovaný úryvkom z piesne The End od kapely The Doors. Ako sprievodný materiál bude k dispozícii v priestore galérie aj esej kurátora Erika Vilíma, ktorý v nej spomínané témy otvára v hlbších filozofických kontúrach. V tomto texte ponúka divákom a diváčkam kľúč k interpretácii celej výstavy – slovo láska. Tento náročnejší text doplní v rámci sprievodného programu prednáška Václava Janoščíka, pedagóga, teoretika a kurátora, ktorý v súčasnosti pôsobí na AVU v Prahe.

Paula Malinowska (*1998) vyštudovala magisterský stupeň na Katedre intermédií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2020–2022), konkrétne v ateliéri vvv (Dávid Koronczi a Martin Piaček). Východiská svojej tvorby odvíja od témy antropocénu a nášho vzťahu k mimoľudskej realite. Túto problematiku interpretuje cez mytológiu, ktorú „podkopáva“ novým čítaním a odkrýva jej nové súvislosti.

V aktuálnom autorskom projekte pre galériu Šopa pracuje opäť s 3D animáciou. Hlavnou postavou je medúza, ktorú našla pri prechádzke po pláži v Portugalsku v júni 2023. Samotné videoartové dielo vznikalo v čase, keď autorka spracovávala stratu blízkej osoby. Témy smrti, zanikania a vznika- nia a neustáleho kolobehu sa tak prirodzene dostali aj do prezentovanej videoartovej práce. Pre Malinowsku bol východiskom mytologický príbeh o medúze z gréckej mytológie. V diele však tento naratív takmer úplne zaniká a autorka sa sústredí na živú aktérku – medúzu, ktorá ma schop- nosť znovuoživenia. Na tomto pozadí môžeme nájsť okrem iného aj skrytú a neinvazívnu kritiku chápania smrti v západnom myslení. Dielo nesie prvky snovej fikcie, pričom viac kladie dôraz na celkovú vizuálnu atmosféru ako na logickú následnosť narácie. Vznikalo v spolupráci s Andrejom Žabkayom (zvuková časť) a Vladimírou Vrbiňákovou (strih). Samotnú projekciu dopĺňa dizajnové sedenie, práca s názvom Kreslo Physaria (2023), ktorej tvar je inšpirovaný rastom živého organizmu. Jej autorkou je Barbora Hagara a Data[LAB] (FAD STU).

Katarína Bajkayová (*1994) je absolventkou magisterského štúdia na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, kde je v súčasnosti doktorandkou. Venuje sa predovšetkým tvorbe priestorových inštalácií, pričom využíva keramiku v kombinácii s inými materiálmi. V súčasnosti sa zaujíma najmä o témy sociálnych vzťahov, bývania a erotiky, ktoré skúma v kontextoch prírodných vied, mytológie, architektúry a literatúry. Zdrojom inšpirácie pre aktuálnu prezentáciu v galérii Šopa je život húb, pričom sa zameriava na ich schopnosť vzájomnej starostlivosti a rozmnožovania. Kladie si otázky, akým spôsobom nám môže byť niečo také prístupné. Zameriava sa pritom na afrodiziakálne huby. Nová séria tak bude pozostávať z keramických objektov, ktoré tvarovo vychádzajú z existujúcich húb s afrodiziakálnymi účinkami. Svoje úvahy pritom kontextualizuje s myšlienkami Donny Haraway, Bruna Latour a Alaina Badiou.

Klaudia Kosziba (*1971) dopĺňa výber vystavujúcich s výsostne maliarskym prístupom, pričom, podobne ako Bajkayová, svoju pozornosť venuje hubám. Umelecký program Kosziby bol dlhodobo sústredený na výsostne maliarske otázky, problémy spôsobu reprezentácie či jeho historických premien. V posledných maľbách sa stáva jej východiskom priama skúsenosť s hubami, sleduje metamorfóznosť ich estetických kvalít, rast či zanikanie. Podobne ako v prípade Malinowskej, aj tu tvorila starogrécka kultúra dôležité pozadie maliarskych rozhodnutí (spomeňme si napríklad na Metamorfózy od Ovídia). Toto východisko je prítomné už v samotnom názve celej série Hymenophore, ktorá odkazuje na mytologickú postavu Hyména, boha manželstva. Druhý význam je viazaný na anatómiu húb, označuje vláknité štruktúry ich tiel, z ktorých vypadávajú výtrusy. Povedané laickou rečou, je to vlastne rozmnožovací organ húb. Nie je náhoda, že sa v priestore výstavy nachádzajú v prítomnosti diel Kataríny Bajkayovej a jej tvarovou interpretáciou afrodiziakálnych húb, aby tak napokon spoločne oživili ich plný symbolický potenciál. Klaudia Kosziba je maliarkou a pedagogičkou na VŠVU v Bratislave. Od roku 2008 vedie Ateliér mal+by.