Katarína Bajkayová

WATSU

Miesta a priestory zanechávajú stopu na našom emocionálnom, ale aj fyzickom rozpoložení – predurčujú naše správanie, pohyby či ustálené gestá. Pôsobenie ohraničeného prostredia, architektonického či prírodného, sa odohráva na viacerých úrovniach: pomer k ľudskému telu, povrchy materiálov, intenzita a pohyb svetla, tvary, priepustnosť okolitého sveta, teplota či kompozícia (pôdorys); to všetko sú jedny zo základných vyjadrovacích prostriedkov akéhokoľvek vymedzeného priestoru. Ľudia mali od nepamäti tendenciu prisúdiť niektorým miestam neobyčajný význam – potrebu oddeliť ich od našej bežnej (profánnej) reality a „vtlačiť“ im nadprirodzenú
(sakrálnu) hodnotu. Neboli to však len chrámy a kostoly, ako by sa mohlo zdať, ale aj príroda, ktorej „prirodzenosť“ musela byť potlačená. Jedným z takých miest je aj jaskyňa, dutý priestor pod povrchom zeme narušujúci kategórie exteriéru a interiéru, jednoducho priestor, v ktorom – ako to raz vystihol Ivan Laučík – sa nemôžeme
spoliehať na slová. Neustála zmena pomeru k telu človeka, nejednoznačnosť smerovania tohto miesta, vlhké povrchy materiálov, mäkkosť tvarov, nezvyčajné ticho doplnené rytmickým zvukom kvapiek, izolovanosť od vonkajšieho sveta, pasívnosť, neusporiadanosť či zdanlivá neukončenosť; to všetko stimuluje až meditatívny zážitok. Jaskyňa predstavuje pre človeka cudzí časopriestor, v ktorom je jeho zmyslová skúsenosť radikálne obmedzená (strata striedania dňa a noci, minimálna premenlivosť svetelných a poveternostných podmienok či takmer absolútne ticho). Pasivita a stálosť tohto prostredia sú však len zdanlivé – jeho hlavným aktérom a „hýbateľom“ je voda. Ľudské telo je v jaskyni neustále obklopené mikro-dejmi; prelievaním, kondenzáciou, odparovaním a cirkuláciou vody. Táto transformačná a formatívna sila vody vo „vnútri vrchov“ je zdrojom vlastnej ambivalentnej archaickej symboliky, v ktorej sa prepája smrť so zrodením, starostlivosť s deštrukciou. Voda znamená potencialitu nového bytia, ale súčasne aj jeho zánik; je jej vlastná životodarná, ale aj terapeutická a regenerujúca funkcia. Voda so svojimi blahodarnými účinkami a aktívnymi vlastnosťami predstavuje hlavnú tému sólovej výstavy Kataríny Bajkayovej v Šopa Gallery, ktorá sa ďalej „prelieva“ do širších kontextov. Autorka v aktuálnej prezentácii rozširuje svoj pôvodný záujem o metaforické možnosti motívu jaskyne (Priestor v trhline I.,II.,2018; Záznam trasy, 2018), nachádza jej ďalšie významové a symbolické vrstvy a poukazuje na vzájomné prieniky pôsobenia jaskyne a kúpeľov. Skúma ich komunikačné prostriedky, aby tak napokon diváka preniesla do prostredia galérie, v ktorom zoskupenie keramických objektov utvára dojem minulej prítomnosti vody. Mäkké formy a tvary sú tu doplnené o prísnu geometriu pôdorysov kúpeľnej architektúry. Bajkayovej objektová inštalácia s jej dôrazom na poetické možnosti materiálu je citlivou obnovou erotickosti v súčasnom umení.
/ Erik Vilím

Katarína Bajkayová (*1994, Košice, Slovensko) vyštudovala pod vedením Radovana Čerevku v Ateliéri slobodnej kreativity 3D na Katedre výtvarných umení a intermédií FU TU v Košiciach. Patrí medzi najmladšiu generáciu umelkýň, ktoré aktuálne vstupujú na slovenskú umeleckú scénu. Pripravovaná výstava v Šopa Gallery je jednou z jej prvých sólových prezentácií.

Výstavy tejto galérie a realizáciu diela autorky formou štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu. Projekt je podporený Mestom Košice.