Lucia Gašparovičová

PRACTICE OF SOLITUDE

Hosť: Ján Skaličan

“Prehnala som to s plávaním, celý deň som unavená. Odplávať 1 km v 15 m bazéne, to chce toľko otočiek, že by bolo zle aj Phelpsovi. Teraz, keď ležím v posteli a ťukám do kompu, mám pocit, že mi zostala voda v strednom uchu, teda ak je niečo také možné, ale mám pocit, že za moje točenie hlavy môže byť zodpovedná aj táto voda v uchu. A aby vody nebolo málo, otváram si Olgu Tokarczuk na strane 161 a čítam o Odre – o tom, ako má každý svoju rieku. Dnes mi tiež napadlo, že asi trilión ľudí vrátane umelcov má na svojom insta aspoň jednu fotku mora. Chcelo by to založiť profil iba s morami všetkých ľudí. V hlave mi okrem „uč sa od vody“ znie aj veta, ktorú Ľuboš použil na svojej výstave: „Niečo je vo vode.“ A okrem iného čítam, z koľkých percent nás tvorí voda, a uvažujem, že ak gravitácia hýbe niečím takým veľkým, ako je more, hýbe aj s mojou vodou, a že sme tak blízko, že sme vlastne jedno. Niečo podobné píše aj Oľga a ja len toľko, že zas všetko do seba zapadá a ako vždy všetko so všetkým súvisí.”

Na výstave Practice of Solitude sa spája pôsobenie dvoch prostredí a dvoch autorov v spoločnom priestore. Prvým prostredím sú už len spomienky na západné fjordy Islandu, kde autorka strávila jeden zimný mesiac tohto roka a druhým sú Košice, kde v rámci rezidenčného programu K.A.I.R. Košice Artist in Residence tvorí počas dvoch letných mesiacov spolu s partnerom a umelcom Jánom Skaličanom. Výstava Practice of Solitude nie je objektívnou reprezentáciou reality. Jednotlivé časti, objekty a obrazy vzájomne prepája ich subjektívna naliehavá potreba fyzického zhmotnenia myšlienky. Gesto má dôležitú funkciu, svoje miesto v procese a plynutí času. Vytratenie pevnej pôdy pod nohami, pochybovanie, nedôvera v schopnosť poznania. Vzájomná samota je neoddeliteľnou súčasťou nášho bytia, je nevyhnutné ju akceptovať, spoločne sa naučiť využiť ju v prospech osobnosti. 

Lucia Gašparovičová je vizuálna umelkyňa pôvodom zo Žiliny momentálne žijúca v Bratislave. V roku 2019 ukončila doktorandské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Cez tvorbu objektov, fotografického obrazu, autorských kníh, site-specific inštalácií sa venuje skúmaniu a zaznamenávaniu prostredí a javov, ktoré súvisia s vnímaním každodennosti. Snaží sa programovo upozorňovať a vizualizovať fenomény, ktoré sú takpovediac „neviditeľné”, a tým pádom aj ignorované.

Gašparovičová prešla na strednej škole klasickým remeselným školením a svoje zručnosti a princípy práce s materiálom, prevažne kovom, prenáša do tvorby v širokom spektre výtvarných médií. Možnosť vyrušenia z každodennosti, a tým pádom príležitosť nahliadnuť na ňu s odstupom, Lucia hľadá opakovane v zimných mesiacoch na rezidenčných pobytoch na Islande. Nadvláda prírody a samota jej otvárajú ďalšie témy, ktoré sa premietli aj do tvorby počas rezidencie v rámci programu K.A.I.R. Košice Artist in Residence v Košiciach.

Ján Skaličan (1989, Bratislava, SK) je slovenský vizuálny umelec, pracujúci prevažne s médiom fotografie a presahom do uvažovania o jeho možnostiach v súčasnosti. Je absolventom Katedry fotografie a nových médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2012 – 2018), kde v súčasnosti pracuje na svojej dizertačnej práci s názvom Investigatívne postupy v súčasnom umení. Počas štúdia absolvoval zahraničnú stáž na University of Arts v Belehrade. Od roku 2012 je súčasťou umeleckej skupiny dsk. (spolu s Ivou Durkáčovou a Ľubošom Kotlárom). V rokoch 2014 až 2017 pôsobil aj ako spoluzakladateľ, kurátor a organizátor v galérii Žumpa. Aktívne sa formou výstav prezentuje na území Slovenska, ale aj v zahraničí.

Výstavy tejto galérie a rezidenčný program z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.

Projekt je podporený Mestom Košice.