Tatiana Takáčová

It might sound a little odd

It might sound a little odd (Možno to znie trochu zvláštne) je vizuálnym príbehom, ktorý spochybňuje konvenčné pohľady, očakávania a vyzýva diváctvo, aby sa nechalo vtiahnuť do rozohraného deja
a pristúpilo k jednotlivým, predovšetkým fotografickým obrazom ako k indíciám, s otvorenou mysľou
a pripravenosťou skúmať nepoznané územia.

Výstavný projekt je výsledkom dlhodobého záujmu autorky o psychologické aspekty ľudského prežívania a temporalitu. Pri uvažovaní o prapodstate ľudskej povahy, prameniacej z vnútornej potreby poznať a objavovať, si za ideové východisko zvolila nemecký pojem fernweh, označujúci túžbu, melanchóliu alebo smútok za miestami, na ktorých sme nikdy neboli. Autorka interpretuje a vníma tento pojem v dvoch rovinách. Historickej, kde do popredia vstupuje melanchólia za svetom, sociálnymi systémami a príbehmi, ktoré sú nenávratne preč. Dozvedáme sa o nich prostredníctvom študovania historických dokumentov, alebo pomocou skúmania dobových fotografií a ich interpretácie. V tomto prípade častokrát dochádza k romantizovaniu a idealizovaniu toho ktorého obdobia. Druhá rovina, ktorú autorka rozvíja, súvisí s budúcnosťou a prežívaním vnútornej túžby po objavovaní a hľadaní zasľúbenej zeme. Táto metaforická cesta hlboko rezonuje s ľudskou skúsenosťou a je stelesnením najhlbších túžob, ašpirácií a ideálov. Môže sa prejavovať v rôznych podobách, či už ide o hľadanie fyzického miesta, alebo pocitu naplnenia alebo spolupatričnosti v našom živote. V dejinách a naprieč kultúrami sa príbehy o zasľúbenej zemi objavujú v náboženských textoch, vizuálnom umení, divadle, či literatúre.

Zosobnením vnútorných túžob sa tak vo fotografickej sérii autorky stáva krajina, jej rekonštrukcia a až obsesívne hľadanie ideálneho miesta. Takáčová s obrazom digitálne experimentuje, s analógovou fotografiou manipuluje, využíva rendre, historické zábery, vytvára koláže. Výstavou nás sprevádza postava neznámej výskumníčky, ktorá nás pozýva na cestu neurčitým územím, kde sa minulosť stretáva s prítomnosťou. Hneď v úvode dominuje čiernobiela fotografia krajinného prostredia, ktorá je zároveň referenčným bodom k autorkinmu analytickému spôsobu uvažovania a mystifikácie. Je obraz, ktorý vidíme dekonštrukciou pôvodnej krajiny, alebo je to snaha o jej rekonštrukciu? 

Sledovaním stôp historických expedícií, krajinných archetypov, výskumu fauny, cez pseudoanalýzu celých kontinentov prostredníctvom máp a geologických vrstiev pohorí, sa dostávame k vodnej hladine a horizontom evokujúcim plavbu za vytúženým cieľom. V konečnom dôsledku nám koncept hľadania zasľúbenej zeme pripomína silu nádeje, odolnosti a viery v lepšiu budúcnosť. Povzbudzuje nás, aby sme sa pustili do svojich osobných výprav, preskúmali nové horizonty a nestratili zo zreteľa možnosť nájsť vlastnú verziu vytúženej zeme, nech je už akákoľvek a môže prameniť dokonca aj z túžby o zachovaní sveta, tak ako ho poznáme.

Tatiana Takáčová (*1987) je vizuálna umelkyňa,  ktorá sa prostredníctvom média fotografie –  formou dokumentu, denníkových záznamov,  inscenovanej fotografie a  inštalácie zaoberá  psychologickými a  sociologickými témami, fenoménmi  súčasnosti a  temporalitou vo fotografickom obraze. Pohybuje sa na pomedzí konceptuálnej  a  dokumentárnej fotografie. Absolvovala štúdium fotografie na Katedre fotografie  a nových médií na Vysokej škole výtvarných  umení v Bratislave, kde momentálne pôsobí ako doktorandka. Od roku 2022 sa venuje aj kurátorskej činnosti v rámci rezidenčného centra KAIR Košice Artists in Residence. Zúčastnila sa mnohých výstav na Slovensku aj v zahraničí. 

Výstavy tejto galérie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.