Emilia Kina

Filip Rybkowski

INNOCENT EYES, WEAK ARM

Metóda produkcie – metóda deštrukcie.

V súčasnom svete obrazy fungujú v neustálom toku, “preplávajú” cez nás, menia svoju formu aj význam. Strácajú sa a miznú, no častokrát sú bližšie, ako sa zdá. 

Panenské oči.

Svätá Lucia, panna a mučenica, zmenila svoj vlastný obraz tak, aby ju nebolo možné vidieť a dotknúť sa jej. V ikonografii katolíckej a pravoslávnej cirkvi je zobrazovaná s očami na podnose alebo s halúzkou v ruke. Ak existuje nevinné oko, bez predsudkov a predvídavosti, potom je to oko fungujúce mimo fyzického tela, bez kontaktu s interpretačným orgánom, nevinné a bezvedomé.

Slabá ruka.

Na začiatku 20. storočia sa v jednom starožitníctve náhodou objavil kus mramoru, ktorý predstavoval stratenú ruku Laookóna. Rekonštrukcia sochárskeho diela nestačila na to, aby sa doň vložil jeho originálny chýbajúci fragment. Najskôr bolo potrebné dielo dekonštrukovať. Súsošie Laookóna bolo náhodne objavené 14. januára 1506 pri prácach na vinici Felice de’Fredis, nachádzajúcej sa poblíž tzv. Sette Sale v Ríme. Chýbalo na ňom niekoľko elementov, medzi nimi aj ruka postavy Laookóna. Už v roku 1533 bola spolu s ďalšími fragmentami zrekonštruovaná v keramike Giovannim Angelom di Montorsolim, učňom Michelangela. Ruka Laookóna je/bola takmer pateticky natiahnutá v boji o život. Od objavenia chýbajúcej časti diela prešlo takmer pol storočia, pokiaľ sa rozhodlo o jej obnove. Originál nahradil miesto rekonštrukcie a zmenil výraz diela a jeho vnímanie – z Laookóna urobil bezmocnú obeť.

Snahou Emilie Kiny a Filipa Rybkowského je mapovanie bojiska obrazov. Skúmaním vzťahu medzi okom a rukou, analyzujú vzťah medzi videním a činom. Sústreďujú sa na otázku, aký je vplyv obrazov a ich rola pri budovaní predstavy medzi obrazom minulosti a zmýšľaním o budúcnosti.

Emilia Kina (*1990, Krakov) je absolventkou maľby a fotografie na Akadémii krásnych umení (ASP) v Krakove. Vo svojej umeleckej praxi prirodzene využíva nadobudnuté poznatky v oboch médiách a skúma ich vzájomnú väzbu. Zaujíma sa o významovosť obrazu, ktorého jednoduchá forma je výsledkom komplexných problémov. Jednotlivé realizácie vychádzajú z teoretickej reflexie, predovšetkým z antickej maľby a teórie fotografie. Diela autorky boli prezentované v Galerii Miejskiej v Gdańsku, Fundacji Stefana Gierowskieho vo Varšave, BWA v Katoviciach alebo v Muzeum Sztuki Współczesnej MOCAK v Krakove.

Filip Rybkowski (*1991, Štetín) študoval maľbu a fotografiu na Akadémii krásnych umení (ASP) v Krakove, kde v súčasnosti pôsobí ako doktorand. Vo svojej tvorbe prepája rôzne médiá. Výrazne odkazuje na históriu umenia, dočasnosť diela a jeho jedinečnosť, pričom poukazuje na otázku pamätníka. Obraz a jeho kultúrny kontext zaujíma kľúčové miesto v jeho teoretickej reflexii. Práce autora boli vystavené medzi inými v Muzeum Współczesnym Wrocław, Gdańskiej Galerii Miejskiej, Fundacji Stefana Gierowskiego vo Varšave, Krakauer Haus Nurnberg.

Výstavy tejto galérie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. 

Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.