Gideon Horváth, Rita Süveges, Anna Zilahi

Hope is not Desire / xtro realm

Otvorenie výstavy s komentovanou prehliadkou: 7. 7. 2022 / 19.00

Je prežitie ekologického systému Zeme víziou, v ktorú môžeme reálne dúfať, alebo je to len naše zbožné prianie bez vedeckého základu a väčšej šance na úspech? Nádej a túžbu si často zamieňame, no tieto pojmy nesú rozličné významy: túžba vychádza z nášho vnútra, no len zriedka z reality. Na druhej strane, vnútornou vlastnosťou nádeje je možnosť lepších zajtrajškov. Uprostred zúriacej klimatickej krízy musíme prehodnotiť naše postoje a predstavy – ktoré z nich sú čírymi túžbami, zmanipulovanými bezohľadnou kapitalistickou produkciou na globálnej úrovni, a ktoré nám ponúkajú reálne možné scenáre budúcnosti.

Výstava Hope is not desire predstavuje diela sústredené okolo troch ekologicky relevantných predstáv, ktoré nám umožňujú pozastaviť sa nad touto dilemou. Diela Gideona Horvátha čerpajú z queer ekológie, Rita Süveges skúma svet z pohľadu techno-optimizmu a práce Anny Zilahi majú korene v myšlienke ekofeminizmu.

Táto výstava je vôbec prvou prezentáciou umeleckej skupiny xtro realm z Budapešti na Slovensku a taktiež prvou spoločnou výstavou Gideona Horvátha, Rity Süveges a Anny Zilahi ako tria. Táto skupina od roku 2017 zorganizovala množstvo podujatí (čítania, výstavy, terénne exkurzie) zameraných na neorealistické a ekologické teórie kritizujúce antropocentrizmus súčasného myslenia, s cieľom poskytnúť v Maďarsku prístup k diskusii o klimatickej zmene a antropocéne. Spolupráce a aktivity umeleckej skupiny xtro realm v rámci budovania siete sa uskutočňujú v duchu zdieľania poznatkov a transdisciplinarity. Členovia skupiny v roku 2019 spoločnými silami zostavili, napísali a vydali multidisciplinárnu, anglicko-maďarskú encyklopédiu pod názvom „Extrodæsia: Encyclopedia Towards a Post-Anthropocentric World“ (Extrodæsia: Encyklopédia post-antropocentrického sveta), ktorá obsahuje ekologické témy a neorealistické teórie, lyrizovanú prózu a vizuálne prvky. V roku 2021 na 3. ročníku OFF-Biennale v Budapešti prevzali kuratelu nad skupinovou výstavou pod názvom ACLIM! Agency for Climate Imaginary!

///

Gideon Horváth

„jeho krídla sa dotknú neba“

Inštalácia Gideona Horvátha je inšpirovaná queer ekológiou, ktorá podľa slov Catriony Sandilands predstavuje „interdisciplinárnu konšteláciu postupov, ktorých cieľom je rôznymi spôsobmi rozrušiť prevažujúce heterosexistické diskurzívne a inštitucionálne poňatie sexuality a prírody a znovu vybudovať evolučné procesy, ekologické interakcie a environmentálne politiky vo svetle queer teórie“.

Prírodu zobrazujeme ako extrovertnú, solídne stavanú, mužnú, agresívne zdravú a heterosexuálnu. V skutočnosti sú všetky živé bytosti na našej planéte skôr queer. Väčšina rastlín je hermafroditných, produkujú peľ a semená a opeľujú ich rôzne živočíchy ako včely. Aj veľká časť zvierat je hermafroditných alebo intersexuálnych. Ide o veľmi úspešný spôsob prežitia. Napriek tomu je prevažujúci naratív väčšiny evolučných teórií heterosexistický, sústredený okolo reprodukčnej sexuálnej penetrácie. Keď príde rad na pohlavné správanie, ktorého prvotnou úlohou nie je rozmnožovanie, je spájané so systémami hierarchie, teda nie s pôžitkom a rozkošou, ale so signálmi dominancie a podriadenosti.

Gideon Horváth s použitím queer symboliky a dvoch reťazí smerujúcich nahor zobrazuje protiklad medzi antropocentrickým a heterosexistickým spôsobom podania evolúcie a dlho opomínanými queer fenoménmi, ktoré narúšajú tento pohľad odsúdený na zánik. S týmito témami sa spája aj materiál včelieho vosku, ktorý autor používa, pretože podľa jeho názoru má množstvo queer kvalít: je citlivý, môže prijať najrôznejšie tvary a zároveň je mimoriadne odolný, rovnako ako potláčané queer komunity.

„jeho krídla sa dotknú neba“

(2022, včelí vosk, reťaz, oceľové dosky)

www.gideonhorvath.com

Rita Süveges
Genezis – Zavlažovacia kanva petrokultúry

Speedrace 01., 02., 03.

Ritu Süveges zaujíma premenlivá koncepcia prírody, ako bola príroda vnímaná v rôznych obdobiach dejín. Pokračuje vo svojom výskume vytvorením ekofeministickej kritiky technooptimizmu, ktorý podstatným spôsobom ovplyvnil život v 21. storočí. Na výstave Hope is not Desire skúma dva spôsoby zobrazenia nadmerného využívania fosílnych palív. Prvý sa týka poľnohospodárstva – keramické nádoby Genezis – zavlažovacie kanvy petrokultúry. Druhý využíva tému motocyklov prostredníctvom malieb na zamate Speedrace. Süveges si požičiava témy a zároveň sa vysmieva z technooptimizmu a maskulinnej estetiky, ktorá reprezentuje dominanciu patriarchálnej spoločnosti nad prírodou.

Dominantný svetonázor už od čias osvietenstva hlásal, že neistotu nad vývojom ľudstva bude možné prekonať prostredníctvom civilizácie a neustáleho pokroku a technologické inovácie predstavujú hybnú silu tohto procesu. Ekologická a klimatická kríza nám však ukázali, že to sa nezaobíde bez problémov. Výsledky rozvoja budú vždy využívané záujmami určitých spoločenských skupín, no cenu za takýto rozvoj zaplatí celá spoločnosť a hlavne príroda. Na technológie je možné nazerať aj ako na nesprávne zaobchádzanie a zneužívanie prírody a sociálnych vrstiev elitami patriarchálnej spoločnosti. Technooptimistický prístup navyše opäť očakáva, že environmentálnu katastrofu sa podarí vyriešiť pomocou technológií, a nie základnými zmenami v spoločnosti.

Na šiesty deň Boh stvoril človeka, aby vládol nad živými tvormi. Táto biblická cesta k nadvláde nad Zemou predznačila klimatickú katastrofu spolu s tým, ako človek zdokonalil svoju schopnosť využívať zdroje Zeme. Genezis odkazuje nielen na príbeh stvorenia sveta  v kresťanskej tradícii, ale je tiež značkou jednej z najväčších maďarských firiem v oblasti poľnohospodárskych produktov vrátane hnojív a insekticídov. Poľnohospodársky priemysel začali ovládať veľké konglomeráty po druhej svetovej vojne. Podľa správy IPCC (Medzivládneho panelu pre zmenu klímy) podiel intenzívneho poľnohospodárstva, lesníctva a využívania pôdy pri tvorbe skleníkových plynov dosahuje 25 %, pričom priemysel založený na využívaní fosílnych palív ide ruka v ruke s produkciou poľnohospodárskych plodín vo veľkom meradle.

Aerodynamické tvary keramických nádob si Süveges vypožičala od fliaš a kanistrov na motorové oleje. Pôvodné logá nahradila ilustráciami zvýrazňujúcimi kompulzívnosť poľnohospodárskych technológií. V sérii Speedrace zobrazuje motocykle zdemolované po závažných dopravných nehodách. Ako špičkový produkt ťažkého priemyslu motorka, ktorá spaľuje benzín, je zároveň symbolom prekonania času prostredníctvom rýchlosti. V mnohých prípadoch je totálna deštrukcia motocykla spôsobená jej vlastnými atribútmi – nadmernou silou a rýchlosťou. Lesklé pochrómované súčiastky namaľované olejovými farbami na zamat ironicky zobrazujú maskulinný romantizmus nadšenia pre stroje a silné  motory.

Technooptimizmus taktiež preniká všetkými sférami našich životov od pohodlných motocyklov s nablýskaným chrómom až po hydroponicky vypestovaný baby špenát. Táto skutočnosť sa odráža v maskulinnej estetike fliaš od motorových olejov, ktorá odráža rýchlosť, mechanickú silu a agresivitu hybnosti rovnako ako výkonné motorky. V prácach Rity Süveges sa z obyčajných nádob od oleja stávajú symboly petrokultúry.

Genezis – Zavlažovacia kanva petrokultúry

glazúrovaná keramika, farba na porcelán

2021

Keramické nádoby boli vyrobené v spolupráci s umeleckým keramikárom Ábelom Lakatosom.

Speedrace 01., 02., 03.

Každá maľba 55 x 75 cm
Olej na zamate
2022

www.ritasuveges.com

Anna Zilahi

Urtica

Žihľava je rastlina viacerých tvárí a mnohým z nás prenikla do obrazotvornosti už v detstve. Nemôžeme sa jej dotýkať, pretože pŕhli a následkom je podráždenie kože. Kontakt a spojenie s ňou okamžite prináša bolesť. Latinský botanický názov tejto rastliny (urtica) je odvodený od pocitu pálenia, ktorý spôsobuje, aj keď zoznam jej prospešných vlastností je dôležitejší, než jej nedostatky. Žihľava čistí krv a popŕhlenie pôsobí protireumaticky. Kontakt so žihľavou je podobný rozporuplnej skúsenosti človeka z kontaktu s prírodou: od čias osvietenstva sa vyhýbame fenoménom, ktoré odhaľujú našu zraniteľnosť a taktiež všetkým skúsenostiam, ktoré nám pripomínajú tento vzťah. V súvislosti s ekologickou krízou je potrebný iný prístup: otvorenosť a uvedomenie, že bolesť je súčasťou rôznych druhov vzťahov. Vzájomné spoznávanie sa a obohacovanie našich životov nie je možné bez zotierania hraníc.

V rozprávke Hansa Christiana Andersena Divé labute princezná zachráni svojich bratov, ktorých zlá macocha premenila na labute, tým, že im zo žihľavy ušije košele. Tie ich oslobodia a prinavrátia im ich ľudskú podobu. Oslobodenie je teda možné len skrz bolesť a prijatie bolesti. Princezná sa počas šitia košieľ nemôže sťažovať, nariekať ani kričať od bolesti. Jediným hmatateľným výsledkom jej snaženia sú košele ušité zo žihľavy. Performatívne video zobrazuje tento tvorivý proces.

Urtica

(2022, video performance, 6”21’)

Video: Gergely Ofner
Editor: Eszter Králl

www.annazilahi.com

Výstavy tejto galérie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
Projekt ďalej podporilo Mesto Košice.