Baníctvo, jeho dopad na prírodu a umenie biotechnológií

Baníctvo vždy predstavovalo zdroj bohatstva pre regióny a ľudí, s ktorý mi bolo spojené. Pod bohatstvom si môžeme predstaviť kovy a minerály ako zlato, striebro alebo meď, ale tiež poznanie technológií, ktoré boli potrebné pre ťažbu a ďalšie spracovanie rudy. Tiež s ním však bola spojená kultúra. Pre baníkov a ich rodiny, ako hybnú silu regiónov, sa vytvárala infraštruktúra škôl, divadiel, či kiná, kde mohli tráviť voľný  čas. Aká je budúcnosť baníctva v dnešnej dobe? Ako biotechnológie posúvajú aj túto, na prvý  pohľad archaickú oblasť, vpred? A ako sa to môže prepojiť s umením? Banská činnosť je ešte aj v súčasnosti zdrojom ničenia životného prostredia a tiež poškodzovania zdravia ľudí žijúcich v zasiahnutý ch oblastiach. Vý skum v oblasti bioremediačný ch techník je teda vysoko aktuálny a potrebný .

Zuzana Bártová vyštudovala biológiu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po ukončení štúdia pokračovala ako doktorandka na Oddelení minerálnych biotechnológií Ústavu geotechniky SAV, kde sa venovala výskumu mikrobiálneho zloženia kyslý ch banský ch drenáží v slovenský ch tokoch a ich kinetiky a rastový ch parametrov počas laboratórnej kultivácie. V súčasnosti pôsobí v SAV ako vedecká pracovníčka a jej hlavný m zameraním sú procesy biolúhovania pomocou mikroorganizmov, kinetika rastu baktérií a získavanie surovín z kyslej banskej drenáže.